CESTOVANIE
NAŠE CESTYNórsko - od severu k juhu
Túto cestu som plánoval s predstihom, najmä pre našich zákazníkov, ktorí ešte v Nórsku neboli a chceli vidiet čo najviac, resp. všetko, čo je v Nórsku mimoriadne. Vo výsledku mi vyšlo, že na túto cestu sú potrebné najmenej 3 týždne.
Bratislava, sobota dopoludnia, teplota 29 oC, vyrážame na cestu za poznaním nórskych prírodných krás. Cestu máme naplánovanú cez Nemecko, Švédsko a za polárnym kruhom cez Kirunu do Nórska. V Nórsku začneme na ostrovoch Vesteralen a postupne prejdeme cez súostrovie Lofoty späť na pevninu a po pobreží pôjdeme okolo fjordov cez všetky zaujímavé miesta v Nórsku až po Kristinsand, z ktorého sa preplavíme do Dánska a potom už iba cez 1000 km späť do Bratislavy. Na cestu naspäť sme nemali rezervovaný lodný lístok, čo sa neskôr ukázalo ako chyba a skoro 900 km jazdy naviac.
Nakoľko nechceme po ceste dosahovať žiadne rýchlostné rekordy a tiež nemáme v úmysle dokazovať si kto koľko vydrží za volantom, je cesta naplánovaná tak, aby sa dala zvládnuť v pohode a bez zbytočnej únavy. Aj keď je to dlhá cesta, chceme si na nej aj oddýchnuť. Počas cesty neplánujeme využívať kempy, nakoľko v Nórsku je to zbytočné. Kemp je v pláne iba v krajnom prípade, keby sme nenašli žiadne vhodné miesto na prespanie. Všetky tri autá sú vybavené tak, že kemp nepotrebujú, sú plne energeticky nezávislé na ľubovoľne dlhý čas.
Celkove ideme tri posádky obytných áut (6 ľudí). Naše obytné autá sú dva Concorde Charsima a jeden Bürstner Elegance. Na Concordoch sme vyrazili z Bratislavy a posádka na Bürstneri sa k nám pripojí v Nemecku – idú zo stredného Slovenska cez Poľsko, kde to majú bližšie a vyhnú sa “nešťastnej” českej D1-ke.
Prvý deň sme dorazili podľa plánu na parkovisko pre karavany za Drážďanami. Cesta bola v pohode, iba od Prahy veľmi pršalo, večer ale v Nemecku pršať prestalo a dokonca ešte vyšlo aj slnko. Na parkovisku sme sa stretli s posádkou s Bürstnerom.
Ráno sme pokračovali do prístavu v Sassnitzi, odkiaľ sme sa v pondelok ráno preplavili do Trelleborgu (Švédsko). Pôvodne sme plánovali cez Švédsko iba prejsť, ale urobili sme výnimku a zastavili sa v Malmo, kde sme si pozreli budovu – svetový unikát – Turning Torso. Na naše nemilé prekvapenie bol však do nej vstup zakázaný. Podľa oznamu pri vstupných dverách mali povolený vstup iba rezidenti, naviac bol vstup chránený elektronicky.
Švédsko sme prešli bez problémov a Nórsku hranicu sme prekročili vo štvrtok poobede a rovno sme zamierili na ostrov Andoya – náš prvý cieľ cesty.
Ešte k ceste cez Švédsko, vhodných parkovísk pre státie a prenocovanie je pri ťahu na sever také množstvo, že je celkom zbytočne o tom písať. Vhodné miesto sa nájde snáď každých 20 kilometrov. Samozrejme kto preferuje kemping, aj tých bolo pri ceste dostatok. My sme ich služby nevyužili. Možno poznatok, vo Švédsku je problém vypustiť mimo kempu odpadnú nádrž. Cena nafty je približne rovnaká ako u nás, niekde o 10 centov drahšia. Tiež je potrebné myslieť na to, že vaľa čerpacích staníc je bez obsluhy a je potrebné platiť kreditnou kartou.
Na ostrov Andoy do mestečka Andenes, ktoré je celkom na jeho konci sme dorazili večer okolo 21 hodiny, počasie bolo nádherné, slnečné. Treba poznamenať, že v tomto čase za polárnym kruhom slnko v noci nezapadá, tak sme mali v Andenes krásnu slnečnú noc. Takéto slnečné, resp. biele noci budeme mať ešte minimálne týždeň. Ráno sme si kúpili lístky (870,- NOK/osoba) na veľrybie safari a o 12 hodine sme nastúpili na loď a išli si pozrieť veľryby v Nórskom mori. Asi po polhodine plavby a hľadania sa objavila na hladine prvá veľryba a následne sme v pribehu hodiny videli ešte ďalšie dve. Bol to fantastický zážitok.
Našim ďalším cieľom je súostrovie Lofoty, bohužiaľ sa nám začína kaziť počasie. Úplne sa zamračilo a vytrvale prší. Pred nami je cesta približne 200 kilometrov, cez niekoľko fjordov ideme po impozantných mostoch a jedným polhodinovým trajektom. Na Lofoty prichádzame za daždivého počasia okolo tretej poobede. Je to škoda, pretože skutočnú krásu týchto ostrovov si je možné vychutnať iba pri slnečnom počasí, hlavne však nesmú byť nízke mraky, ktoré zakrývajú prekrásne končiare týčiace sa priamo z morskej hladiny. Na Lofotoch však budeme až do pondelka večera, tak sa nám snáď vyčasí. Na pondelok máme požičanú loďku iba pre nás, tak snáď počasie vyjde. Dnes nám počasie nepraje, fúka silný vietor, prší a teplota je 13 oC.
Nedeľa ráno, zisťujeme že sa počasie nezlepšilo, dokonca začal fúkať oproti včerajšku mimoriadne silný vietor. Podľa predpovede je rýchlosť vetra 80 km/hod a v nárazoch cez 100 km/hod. Doobeda vyrážame ďalej, ale silný vietor komplikuje cestu, prejazdy klenutých mostov vo veľkej výške sú komplikované. Na jednom moste, vo výške cca 30 metrov bol pri silnom bočnom vetre problém udržať auto na ceste. Auto skoro odmietalo zatáčať doľava. Okolo obeda sme zastavili na parkovisku pri Vikingskom múzeu. Navštívime múzeum a počkáme kým sa vietor aspoň trochu neukľudní. Našťastie máme voči plánu jeden deň náskok, tak nás čas nijako netlačí.
V pondelok ráno zisťujeme, že vietor fúka stále dosť intenzívne, jeho rýchlosť však citeľne klesla a zlepšila sa aj viditeľnosť, čo je na tomto súostroví dôležité. Pokračujeme teda ďalej v ceste po Lofotoch. Navštevujeme krásne miesta, malé fjordy, malebné dedinky a večer sa plánujeme preplaviť na pevninu do Bodø. Cesta nám ubieha dobre, často zastavujeme kvôli foteniu a krátkym prechádzkam po rybárskych dedinkách a fjordoch.
Podvečer prichádzame do prístavu a zisťujeme, že loď do Bodø má vyplávať na svoju 4 hodinovú plavbu o 19:30 hod., získavame však súčasne informáciu, že z dôvodu zlého počasia na mori bude meškať asi 15 minút. Nakoniec sa meškanie pretiahlo na 45 minút. Loď dorazila namiesto o 19 hod. až o 19:40 hod. a vyplávali sme o 20:15. Prvých 20 minút plavby bolo celkom pokojných, loď sa mierne nakláňala, ale potom plavba pokračovala v akčnejšom štýle. Naša plavba bola rovnobežne z vlnami, ktoré dosahovali miestami výšku cez 8 metrov, čo spôsobovalo značné kolísanie lode, dokonca v takom rozsahu, že pre menej skúsených bola chôdza celkom nemožná. Pasažierov na palube bolo možné rozdeliť do viacerých skupín, niektorým to bolo jedno a spali, niektorí sa evidentne báli, niektorí z toho mali “špás” a niektorí sa premiestnili na hornú palubu, kde bolo kývanie (náklony) niekoľko metrov a užívali si to. Po 4-och hodinách plavby sme dorazili do Bodø a hneď sme sa vydali na 30 km vzdialené parkovisko pre karavany pri vodných víroch a išli sme si pospať.
Ráno sme spali dlhšie ako sme plánovali a prepásli sme vodné “divadlo” – najväčšie víry na svete. Rozhodli sme sa počkať ďalších 6 hodín, pretože sme predsa prešli dosť veľkú vzdialenosť a vidieť vodné víry, ktoré sú svetovým unikátom sa oplatí. O 17-tej hod. sme si teda pozreli víry a vyrazili sme smer Mo i Rana s cieľom prespať na polárnom kruhu (Polar circle), kde sme nakoniec dorazili o 20:30 hodine. Keďže slnko nezapadá, je stále deň, mali sme možnosť popozerať si toto miesto a tisíce trolov a trolíkov všade v okolí. V obchode sme nakúpili zopár suvenírov na pamiatku. Všade v okolí je prekvapujúco veľa snehu a aj slabo pofukujúci vetrík je celkom “čerstvý”. Zapli sme teda kúrenie, aby nám v noci nebola zima a okolo polnoci, po dobrej hruškovici, sme zaľahli spať.
Budíme sa do zamračeného rána s teplotou 11 oC, čo je vzhľadom na množstvo snehu okolo nás teplota celkom príjemná. O 9 hod. sme vyrazili na cestu do Trondheimu s konečným cieľom Kristiansund. Počas cesty sme zastavili na niekoľkých pekných vyhliadkach, najmä pri vodopádoch. Na nocovanie sme zaparkovali na parkovisku pri vysokoškolskom kampuse v meste Levanger (N63o 45′ 11″ E11o 18′ 43″) asi 80 km pred Trondheimom.
Budíme sa do pekného rána, teplota 16 oC, polojasno. O 9:30 hod. vyrážame smer Trondheim, kde máme naplánovanú zastávku v nákupnom centre na dokúpenie zásob, ktoré nám pomaly dochádzajú. Potom už smer Kristiansund.
Cesta do Kristiansundu bola pekná, prechádzali sme tunelom popod morské dno, pričom táto cesta bola spoplatnená. Zaparkovali sme na parkovisku pred kempom Atlanten a po malej večernej prechádzke sme išli spať.
Ráno bolo pod mrakom, ale nepršalo. Vyrazili sme na Atlantickú cestu, najprv opäť dlhý tunel a následne po asi 20 km sme odbočili na Atlantickú cestu, ktorá vlastne vedie po mostoch spájajúcich niekoľko ostrovov. V podstate je to celá cesta z mosta na most. Nakoľko nórske mosty majú jedinečnú klenutú konštrukciu, aby pod nimi mohli prechádzať námorné lode, bola táto cesta úchvatná. Hneď ako sme cestu prešli, začalo pršať, na čo sme si už vlastne aj zvykli. Zima však nebola. Pokračovali sme v daždi smerom k ceste Trollov, ktorú sme vyšli poobede a na kopci sme sa asi hodinu zdržali. Oproti tomu, čo si pamätám z minulosti (spred 8 a 4 rokov) sa tu veľa zmenilo. Hore je postavená nová reštaurácia a od nej je urobený nový chodník, z ktorého je krásny výhľad na okolie a z úplného konca je možné vidieť celú cestu Trollov ako hada vinúceho sa hore kopcom. Všade je nečakane veľa snehu, ktorý sa topí a zásobuje vodou aj tak už mohutné vodopády. Úchvatné a nikto nešetrí slovami obdivu. Aj keď nám na vrchole jemne pršalo, vôbec to nenarušilo krásne zážitky. Slnko by ale aj tak bolo lepšie.
Ďalej sme pokračovali smer Geiranger, aby sme si zajtra pozreli najkrajší fjord v Nórsku, ktorý je zapísaný aj ako chránená pamiatka UNESCO. Nocovali sme pri malom ľadovcovom jazere asi 18 km pred Geirangerom. Nepršalo a bolo celkom dobré počasie, tak sme sa rozhodli grilovať. Po chvíli začalo jemne mrholiť, tak sme sa presunuli pod markízu, grilovali sme a popíjali vínko. Občas nám príroda vytvorila krásne divadlo, tak sme vybehli, fotili a filmovali. Grilovanie však nedopadlo dobre, nakoľko sme mali gril na grilovacie brikety, ktoré nechceli horieť a keď nám už nehorel ani papier, skonštatovali sme, že v tej vlhkosti, v ktorej sme sa nachádzali to zrejme nebude možné. Mäso sme dopiekli v rúre v aute a aj tak sme si pochutili.
Zobudili sme sa do slnečného rána a hneď sme pokračovali do Geirangeru, kde sa nám podarilo výborne zaparkovať hneď pri vjazde do mestečka. Samotný zjazd do mesta po serpentínach poskytoval nezabudnuteľné pohľady, za každou zákrutou iné. Celý Geiranger sme mali ako na dlani. Škoda, že sa nedalo zastaviť a kochať sa aspoň chvíľu krásnymi pohľadmi. Serpentíny ale majú dĺžku 7 kilometrov, takže sme si to mohli vychutnať do sýtosti. Hneď po zaparkovaní sme si kúpili lístky na loď na výlet po fjorde, najme na svetoznáme vodopády 7-mich sestier. Do vyplávania lode sme mali 2 hodiny čas, tak sme sa poprechádzali po mestečku a nakúpili nejaké suveníry. Plavba loďou bola pekná a na spiatočnej ceste začalo, ako väčšinou skoro vždy, pršať. Nakoľko sme videli čo sme chceli, nevadilo nám to.
Z Geirangeru sme sa vydali autami na kopec Dalshiba, z ktorého by mal byť krásny výhľad na celý fjord. Počasie sa však rýchlo pokazilo a cesta už dole vyzerala hodne akčná, takže nakoniec sme hore vyšli iba dve posádky. Čím vyššie sme pokračovali, cesta bola v značnom stúpaní a samá serpentína. Od polovice smerom hore bol povrch cesty nespevnený, jemne blatitý, padla hmla a bolo okolo 5 oC. Naviac tento nespevnený úsek cesty nemal zvodidlá, takže pod nami bola hĺbka cez 500 m. Pošmyknutie, prípadne iný omyl by zrejme skončil tragicky. Po vystúpení hore, kde bolo malé parkovisko, sme na chvíľu vystúpili. Počasie bolo zlé, strašne fúkalo a rýchlo padala hmla. Geiranger bol trošku viditeľný a fotiť sa to nedalo. Po desiatich minútach sme sa pustili na cestu dole, skutočne opatrne, so zaradenou jednotkou. Vzhľadom na nespevnený povrch cesty, chýbajúce zábradlie, hmlu a autá v protismere to bol skutočne adrenalínový zážitok, som ale rád, že som tam bol.
Ďalší cieľ bol bol ľadovec Brigsdal. Došli sme tam ešte ten istý deň večer a prenocovali sme na parkovisku pred kempom priamo pod ľadovcom. Po ceste som mal nepríjemný zážitok, v obci som prešiel cez veľký a dlhý spomaľovač asi 50 km rýchlosťou a výsledok bol strašný, auto (Concorde Charisma) vyletelo do vzduchu a zadnou časťou som dopadol rovno na vrchol spomaľovača. Bola to strašná rana a myslel som si, že som utrhol zadnú časť auta. Našťastie zatiaľ na aute vidieť malú prasklinu na zadnom nárazníka. Bude to potrebné ale doma poriadne skontrolovať, pre istotu celý podvozok aj nadstavbu. Po zbežnej prehliadke sme pokračovali ďalej. Ten spomaľovač bol cca 3 metre dlhý a 35 cm vysoký, takže ako skokanský mostík. Autá čo išli za mnou mi hovorili, že som mal kolesá vo vzduchu. A prečo som na neho nabehol takou rýchlosťou – chýbala značka znižujúca rýchlosť, pršalo a spomaľovač bol celý šedý ako cesta bez farebného označenia (asi bol nový a ešte ho nestihli nafarbiť). Zbadal som ho asi meter pred sebou a už sa nedalo nič robiť. Pri prudkom brzdení by to asi dopadlo horšie…
Po dobrom spánku v krásnom prostredí pod ľadovcom sme sa na druhý deň ráno vybrali priamo k nemu. Kto si netrúfa na cestu pešo, môže využiť vyvezenie malým autíčkom pre 6 osôb. Cesta hore stojí 100,- NOK/osoba, spiatočný lístok 180,- NOK/osoba. Počas výstupu k ľadovcu mrholilo, keď sme však k nemu dorazili, počasie sa zlepšilo a sem tam sa ukázalo aj slnko. Aj keď sme mali veľa dažďa, väčšinou keď sme boli na zaujímavom mieste, ktoré sme si chceli pozrieť, prestalo pršať a aspoň trochu sa počasie zlepšilo.
Od ľadovca sme sa poobede vydali na cestu smerom k dedinke Flåm. Cesta vedie krásnym prostredím a prechádza aj najdlhším tunelom, ktorého dĺžka je 24,5 km a je možné v ňom na dvoch miestach zastaviť. Na jednom mieste sme zastavili a urobili zopár fotiek. Vzduch tam bol dobrý a bolo cítiť prievan.
Do Flåm sme dorazili podvečer, prezreli sme si mestečko, skôr dedinku a večer sme zašli do miestneho pubu na pivo. Sami si varia 6 druhov piva, ktoré bolo celkom dobré, aspoň to, čo sme pili. Ráno sme išli vlakom do dedinky Myrdal, ktorá síce nie je ničím zaujímavá, ale cesta vlakom je zážitok. Vlak, okrem toho že ide v krásnom prostredí, má najväčšie stúpanie na svete a na veľmi malom polomere sa otáča o 360 stupňov. Cesta trvá približne hodinu s 5 minútovou prestávkou pri vodopádoch, ktoré sú prístupné jedine od vlaku. Po 10 minútach v stanici Myrdal sa vlak vracia nazad do Flåm. Cestu nazad je možné absolvovať na bicykli, my sme to plánovali, ale kvôli zlému počasiu sme sa radšej vrátili vlakom.
Z Flåm sme vyrazili k poslednému cieľu našej cesty, k hore Preikestolen, na ktorú sme si naplánovali aj výstup. Po ceste sme si pozreli vodopády Latefossen a v dedinke za nimi sme prenocovali. Ráno sme doplnili zásoby v miestnom obchodíku, inak aj tie najmenšie sú vynikajúco zásobené, a vyrazili sme ďalej smer Preikestolen. Na parkovisko, ktoré je východiskovým bodom k výstupu sme dorazili okolo 18 hod. Zistili sme však, že na ňom nie je dovolené parkovať od polnoci do 6 hod. ráno, takže sme boli nútení zájsť do najbližšieho kempu. Použili sme ho však iba ako parkovisko. Ráno sme o 9:30 hod. vyrazili na horné parkovisko a hneď sme sa vydali na výstup k hore Preikestolen (stolová hora). Cesta bola dosť náročná, ale výsledok stál za to. Keď sme dorazili k hore, bola celá v hmle a nebolo nič vidieť. Po polhodine čakania, akurát sme sa najedli z vlastných zásob, sa hmla rozplynula a ukázali sa krásne pohľady. Preikestolen sa týči nad fjordom a je z nej prekrásny výhľad. Zaujímavé je, že tam nikde nie je žiadne zábradlie, skrátka nič. Pri troche neopatrnosti môžu byť následky fatálne. Asi hodinu sme sa kochali krásnymi pohľadmi a potom sme sa vydali na cestu nazad, z ktorej sme mali trochu strach. Zvládli sme to však bez vážnejších problémov.
Hora Preikestolen bola posledným plánovaným bodom našej trasy po Nórsku, tak sme sa vydali podvečer na cestu do Kristiansandu, kde sme mali v pláne sa nalodiť a preplaviť sa do Dánska. V Kriastiansande sme však zistili, že najbližšia loď by nás možno zobrala v pondelok, teda za tri dni. Keďže sme tak dlho čakať nechceli, vybrali sme sa domov po ceste cez Švédsko, Dánsko, Nemecko a Rakúsko.
Pozrite si filmy z našej cesty
Fotogaléria
TRNAVA
KARAVAN.sk s.r.o.Seredská 247/4012
917 05 Trnava – Modranka
Slovenská republika
KOŠICE
Haniska 48304457 Košice - okolie
Slovenská republika
- Úvod
- O nás
- Novinky
- Naše cesty
- Kalendár tipov
- Štatistika predaja vozidiel
- Kontakty
- Ochrana osobných údajov
- Všeobecné obchodné podmienky služieb
- Informácia pre dotknuté osoby
- Informácie o cookies
PREDAJ OSTATNÉ