Ešte na jeseň sme sa dohodli, že na jar navštívime talianskú oblasť Campania, t.j. okolie Neapola. Pôvodne sme chceli vyraziť už v polovici marca, ale povinnosti termín posunuli na začiatok apríla. Táto zhoda okolností bola nakoniec vynikajúca, lebo v pôvodnom naplánovanom termíne bolo aj v Neapole a jeho okolí zlé počasie. Takže nakoniec sme vyrazili v sobotu, 5.4.2008, okolo obeda. Je verejne známe, že práve Campania je oblasť Talianska s najväčšou kriminalitou, preto sme sa rozhodli parkovať výlučne v kempoch. Po ceste sme nocovali v kempe pri diaľnici v Benátkach. V cieli našej cesty sme sa ubytovali v kempe ZEUS v Pompejách, kde bude naše “sídlo” pre výlety po okolí najbližších 6 dní. Kemping ZEUS má síce iba jednu hviezdičku, ale za 17,- EUR na noc za auto a dve osoby sme mali aj elektrickú prípojku s ističom 16A, toalety a sprchy s teplou vodou, všetko v cene. Kemp ZEUS je priamo pri vchode do historického mesta (zrúcanín) Pompeje. Tento kemp môžem doporučiť, ale pre autá dlhšei ako 7 m je komplikovaný prístup k servisnému miestu (vyčistenie nádrží a napustenie vody). Nakoľko sú sociálne zariadenia na dobrej úrovni, nie je to veľká závada. V pondelok ráno sme vyrazili na prehliadku pozostatkov mesta Pompeje, ktoré zničila sopka Vezuv, vypínajúca sa nad nim. Táto sopka je tiež cieľom našej návštevy v ďalších dňoch.

Pompeje

Mesto Pompeje, ktoré je tragicky spojené s činnosťou sopky Vezuv, vzniklo okolo 7 st. pr. n.l. a približne od polovice 5 st. pr. n.l. bolo pod nadvládou Etruskov. Už jeho zakladatelia ho založili na lávovom výbežku a neskôr sa práve láva z chrliacej sopky stala pre mesto tragickou. Rozkvet Pompejí bol v priebehu 4 st. pr. n.l., v ktorom je mesto budované v pravouhlej schéme a hlavným stavebným materiálom bol vápenec. História tohto mesta je zaujimavá a pomerne búrlivá. Existuje o nej veľa odborných materiálov. Tragickým dátumom Pompejí bol 24. august roku 79 n.l., kedy ju výbuch sopky zasypal žeravým lávovým popolom a pochoval mesto 4 metrovou vrstvou tohto popola. Postupne bol z mesta popol odkopaný a odvezený a zostali veľmi zachovalé trosky, samozrejme neobyvateľné. Aj z pozostatkov je vidieť, že mesto bolo veľké a jeho stavitelia boli veľmi dôvtipní. Všetky cesty sa križujú v pravých uhloch a sú vykladané kameňmi s dôvtipným systémom regulácie dopravy obrovskými vyčnievajúcimi kameňmi, ktoré súčasne slúžili ako akési “prechody pre chodcov”. Z obydlí sa zachovalo iba veľmi málo verných pozostatkov, iba zopár nástenných malieb, fresiek a dlažieb. Z tých, ktoré sa zachovali je však vidieť, že mesto muselo byť pred skazou veľmi pekné a obydlia nádherne vyzdobené. V dobrom stave sa zachovalo športoviko a veľké koloseum, ktoré bolo sopkou zničené iba minimálne. Na jeho stave sa skôr podpísal zub času. Pompeje určite odporúčam navštíviť. Na prehliadku si treba rezervovať čas aspoň 4 hodiny, pričom prejdenie mesta je pomerne náročné, najmä keď svieti slnko a je horúčava. Nezabudnite si zobrať so sebou aspoň vodu na osvieženie.

Večer sme sa dohodli, že ďalší deň podnikneme výlet loďou na ostrov Capri a išli sme zistiť, či nás zoberie loď aj so skútrami a koľko stojí lodný lístok. Zistili sme, že zobrať so skútre nie je problém a spiatočný lodný listok pre skúter (150 ccm) a vodiča stojí 42,- EUR. Pre ďalšieho pasažiera je to 9,- EUR. Vo vysielaní CNN zisťujeme, že v Londýne nasnežilo a zlé počasie sa posúva smerom k nám. Dúfame teda, že vzhľadom na našu cestu na skútroch, bude počasie priaznivé.

Ráno vyrážame pred ôsmou hodinou do prístavu. Premávka je typicky južanská, hustá a každý sa ponáhľa a tlačí. Vyzerá to často tak, že prejsť nie je vôbec možné. Do prístavu prichádzame asi po hodine jazdy, kupujeme lístky a hneď sa naloďujeme. Loď pláva asi 25 minút a vystupujeme v Capri. Chceme obíjsť celý ostrov, po chvíli však zisťujeme, že je to skutočne malý ostrov a na jeho prejdenie stačí približne hodina. Po ostrove sme sa túlali asi do druhej poobede a potom sme si dali obed vo výbornej reštaurácii. Jedlo bolo vynikajúce. Počas obeda sa zamračilo a začalo poprchávať, čo nás samozrejme nepotešilo. Loď nám odchádzala späť na pevninu až o 18:15 a keďže na ostrove nebolo čo pozerať a na kúpanie bola zima čakali sme na loď v prístavnej cukrárni pri káve. Postupne s apočasie zhoršovalo a začalo pomerne husto pršať. Po vylodení na pevnine sme sa v daždi pobrali smerom kemp a keďže bolo treba prejsť vzdialenosť cez 50 km, slušne sme aj zmokli. Ostrov Capri môžeme odporučiť iba na jednodňovú návštevu, nakoľko tam nie sú pláže, prístup k moru je väčšinou zložitý a samozrejme vzhľadom na veľkosť ostrova, nie sú tam žiadne kempy.

Ďalší deň ráno vyrážame na sopku Vesuv. Na skútroch sa presúvame pod úpätie hrozivej hory, kde ich nechávame na platenom parkovisku a ďalje pokračujeme pešo. Až ku kráteru sopky je upravený chodník, ale zisťujeme, že poniektorí majú po zime veľmi chabú kondíciu a celkom sme sa zadýchali. Keď sme dorazili ku kráteru, po krátkom vydýchaní sa nám naskytol impozantný pohľad do krátera, z ktorého sa miestami dymilo. Dym jednoznačne naznačoval, že sopka nie je vyhasnutá a stále hrozí výbuchom. Túto skutočnosť potvrdzovali aj snímače a detektory okrasov, ktorých bolo všade v okolí veľa. Obrovský kráter, okolo ktorého je chodník pre turistov, jasne ukazuje silu, ktorou bolo zasiahnuté okolie pri výbuchu. Keď sa pozeráme dole na blízku Neapol, nedokážeme si ani predstaviť hrôzu, ktorá by nastala pri výbuchu dnes. Pri hustote premávky v celom okolí sopky je nemysliteľné, aby prípadnemu výbuchu ľudia ušli. Snáď jedine do mora.

V ďalších dvoch dňoch sme navštívili veľmi pekné miesta na pobreží, ktoré je značne členité a skutočne krásne. Odporučiť môžeme mestečko Amalfi a jeho okolie. Aj keď nám celkom nevyšlo počasie, boli to pekné výlety po okolí.

Posledný deň sa ženy vybrali na prehliadku Neapola a muži na ďalší výlet po okolí po pobreží. Keď sme sa večer zišli, ženy konštatovali, že Neapol bola krásna.

V sobotu ráno okolo 8 hod. sme vyrazili na cestu domov. Do Bratislavy sme dorazili okolo polnoci. Teraz si dáme krátku prestávku a v najbližších voľných dňoch podnikneme iba víkendové cesty. Dlhšia cesta nás čaká v júni, kedy vyrážame smerom na sever s cieľom North Cape.

V: Cestopisy Od: Peter [202 ]