(Príspevok prevzatý z predchádzajúceho webu karavan.sk)

Vážení cestovatelia,

snažili sme sa vám priblížiť naše letné cestovanie chronologicky s dôrazom na skutočnosti, ktoré podľa nášho názoru zaujímajú alebo môžu zaujímať mnohých cestovateľov, ktorí majú v úmysle cestovať trošku netradičným spôsobom .My sme cestovali karavanom vytvoreným zo skriňového dodávkového vozidla Mercedes Benz Sprinter, s ktorým sme našťastie nemali po ceste žiadne problémy. Odporúčame nepodceniť prípravu vozidla lebo sme názoru, že neistota spoľahnúť sa na techniku môže priniesť problémy a samozrejme neprispieva k pohode počas dovolenky.

1.deň – 14.júl – Česká republika, Nemecko

Odchod z Bratislavy – 08,30 hod., cesta štandartne cez Brno na Prahu, diaľnica má už najlepšie časy asi za sebou, preplnená hlavne kamiónmi nič zaujímavé, a cca 10 km pred Prahou odbočka na Teplice stále sme sa držali značenia na Teplice a Dresden, jedinou zaujímavosťou hraničný prechod Cínovec je mesto Teplice a Dubí s prehliadkou spodnej bielizne v ktorej sa ponúkajú i počerné nielen miestne slečny – dosť veľká hanba pre tento kraj. Po prekročení hraníc nepríjemný úsek bez diaľnice, cca 30 km pred Drážďanmi sa napojíte na výbornú diaľnicu po ktorej bez problémov sme prešli pri Berlíne do kempu Ferienpark und Campingplatz **** „Riegelspitze“ v mestečku Werder, poplatok za karavan s 2 osobami a elektro prípojkou 19 €, sprchy na žetóny po 0,80 € za 4 min., ktorý v princípe označeniu zodpovedá, v kempe je jazero s možnosťou kúpania sa. Zaľahneme a tešíme sa na ďalší deň.

2. deň – 15 júl – Nemecko -Dánsko

Ráno vstávame a vyrážame na diaľnicu smer Hamburg, opätovne po štandartnej diaľnici takmer bezproblémový prejazd, približne 40 km pred Rostockom zdržanie v dvoch nepríjemných zápchach kvôli stavebným prácam. Vďaka tomu zmeškáme trajekt Rostock – Gedser s odchodom o 13,00 hod, interval odjazdov je každé 2 hodiny, takže čakáme do 15,00 hod a s malým meškaním odchádzame smer Dánsko, trajekt je od piatku do nedele drahší cca o 30% ako v iné dni, takže karavan s dvomi osobami je za 100 €. Plavba trvá asi hodinu 40 min., na palube dostatočný výber jedál, takže plavba prebehne pomerne rýchlo. Po vylodení v dánskom prístave Gedser sa presúvame cez pekné a čisté dedinky so zaujímavou architektúrou domov na diaľnicu, ktorá je zhruba na našej úrovni, smer Kodaň, z diaľnice odbočujeme po asi 20 km na ostrov Mon na obhliadku známych kriedových útesov v Mons Klint , ktoré sú skutočne prekrásne biele, treba zdolať asi 100 výškových metov po udržiavanej cestičke s drevenými schodami dolu až k úrovni mora a potom naspäť, ale podľa nášho názoru ten pohľad stojí za to.Prejazd dedinkami sám stojí za to. Odporúčame rešpektovať v dedinách “bumpy”, t.j. retardéry, vytvorené inak ako u nás spomaľováky ale veľmi účinné. Dnes končíme v kempe Camping v Keldby ***, žiadny luxus avšak s dobrým vybavením. Bude 22 hod. pomaly sa stmieva a my sa ukladáme.

3. deň – 16 júl – Dánsko – Švédsko

Ráno vstávame a vyrážame smer Kodaň, kde prídeme asi po 1 1 hodine kľudnej jazdy po diaľnici a vzhľadom na náš ďalší program, zamierime len do Tivoli, aby sme navštívili tento známy park, ktorý sme museli porovnávať s viedenským Pratrom alebo Phantasialand pri Kolíne nad Rýnom. Cítiť z neho na rozdiel od menovaných históriu, inak nič mimoriadne. Neúspešný pokus o kúpu lístkov na trajekt Kodan – Oslo nám nevyšiel, najbližší možný termín je o 3 dni, takže zmena programu a pôjdeme po súši, cez Švédsko. Po prehliadke Tivoli ideme ďalej, smer Malmo a Goteborg. Most ponad more medzi Kodaňou a Švédskom je zaujímavý a ďalej prakticky po Goteborg nič mimoriadne okrem kvalitnej diaľnice lemovanej benzínovými pumpami a pri každej pumpe prakticky len MacDonalds, kto fandí tomuto druhu “stravovania” ten si tu príde na svoje, ostatní majú smolu. Vytipovaný veľký kemp v Goteborgu je žiaľ plne obsadený, takže postupujeme ďalej podľa odporúčania recepčnej v kempe a nachádzame veľmi príjemný rodinný kemp v Kungalv, asi 20 km severne od Goteborgu po odbočení asi 3 km z diaľnice Goteborg – Oslo – E6. Je tu pekný hrad a týmito miestami v minulosti prechádzala hranica medzi Švédskom a Nórskom.

4. deň – 17 júl – Švédsko – Nórsko

Odchádzame z Kungalv s cieľom dostať sa ešte v tento deň do Nórska, takže ideme urobiť pokus na trajekt Stromstad – Sandefjord. Okolo 11 hod. prichádzame po klasicky dobrej diaľnici a cestách do prázdneho prístavu a bez problémov kupujeme lístky do Sandefjordu s odchodom o 13,30 hod. Odstavíme auto na rampu a ideme na prehliadku mesta Stromstad. Konštatujeme, že mestečko je veľmi príjemné, typicky prímorské, ale čo nám pomerne kazí náladu je silný vietor, pred ktorým sa nevieme nikde schovať, fúka odvšadial. Takže zalezieme do auta a čakáme na trajekt. Cesta trajektom zaujímavá len kvôli silnému vetru a pomerne vysokým vlnám, takže nás trošku pohýbala, plavba trvala asi 2 1 hod. Po vylodení v Sandefjord ďalej smerom na Larvik, Porsgrun. Začíname objavovať špecifiká dopravy v týchto miestach, čo znamená, že cesta plná zatáčok, stúpaní a klesaní, takže sa ani nedá ísť rýchlejšie, ako značkami prikázaných max. 60, resp. 70 km/h. Neregistrujeme klasické dedinky ale hlavne samostatné usadlosti, drevené domčeky sú v pastelových farbách so svojskou architektúrou. Opäť jeden neúspešný pokus, tentoraz v kempe Akkerhaugen, takže pokračujeme ďalej po ceste 360 a nachádzame opäť jeden útulný malý rodinný kemp v Sauherad nad jazerom s prekrásnou scenériou hôr. Nakoľko máme dostatok času, tak perieme, poupratujeme trochu v aute a ideme spať.

5. deň – 18 júl – Nórsko

Ráno odchádzame z pekného kempu cez cestu 361 ďalej na cestu 37 smerom na Rjukan, cesta zaujímavá mimo iného tým, že popri ceste sa ťahá nekonečná sieť cyklistických chodníkov, prekrásna príroda, po ľavej strane skalnaté masívy, po pravej súvislá sieť jazier. Prichádzame do Rjukanu, mesto sa nám nezdá ničím zaujímavé, takže pokračujeme ďalej po 37, ktorá nám postupne vystúpa na asi 1100 m n.v., ktorá sa nám javí ako pomerne nezaujímavá okrem zasnežených vrcholov, je plná zátačiek, stúpaní a klesaní, po ceste prejdeme asi 2 km dlhý tunel, ktorý nie je dobrou vizitkou lebo je zle osvetlený, úzky, žiadne vetranie ani únikové trasy, asi ukážka toho ako tunel nemá vyzerať. Spestrením po ceste sú sedlové strechy domov, ktoré sú zarastené trávou. Asi 18 km pred Amotom odbočujeme na 362, po ktorej prejdeme ešte asi 40 km a napojíme sa na E134 a dnes končíme v kempe Saltvold v Roldal lebo dnes nás asi tie nie veľmi vydarené cesty trochu znechutili, ale už sa tešíme sa na ďalší deň lebo po ceste 13 chceme pokračovať už ku skutočným fjordom.

6. deň – 19 júl – Nórsko

Ráno vyrážame smerom po 13 na Odda, Voss, s cieľom skončiť pred Sognefjordom. Asi 15 km pred Oddou plánovane objavujeme prekrásny vodopád Latefossen, ktorého vodná triešť padá až na cestu, takže ho nemôžete prejsť a bola by to aj škoda, ďalej po ceste je viacero menších vodopádov a vodných kaskád na pomerne divokej rieke v krásnom horskom prostredí, čo si užije hlavne spolujazdec, pretože cesta ja samozrejme samá zátačka a miestami tak úzka, že autá sa musia obísť krokom, pričom napr. 2 autobusy len keď sa stretnú na širšom úseku. Z pekného mestečka Odda pokračujeme po 13 ďalej do Kinaarviku, kde využívame trajekt cez Eidfjorden, ktorý pendluje stále dokola a plavba trvá asi 10-15 min. Následne prechádzame cez 7,1 km dlhý tunel, opäť samozrejme zle osvetlený, nevetraný, už si začíname hovoriť, že typicky nórsky. Z Granvinu pokračujeme do Vossu, kde nájdeme pneuservis na výmenu našej poškodenej pneumatiky, po asi hodinovom zdržaní pokračujeme ďalej po 13 smerom na Vik, po asi 20 km sa dostávame opäť na úzku cestu, ktorá smeruje na pahorkatinu, kde nám prechádzajú oči z toho množstva jazier, vodopádov, riek, no proste nádhera. Komplikovanými serpentínami sa dostaneme asi do 1100 m n.v. , kde s radosťou využijeme pri asi 25 st. C aspoň trochu guľovačky lebo ten sneh nemôžme nechať nepovšimnutý. Po malom spestrení a občasnom zastavovaní, aby aj vodič vychutnal tú nádheru, postupujeme pomaly ďalej. Posledná zástavka pred Vikom asi 10 km, pri malom parkovisku s reštauráciou, odkiaľ je prekrásny výhľad na celé údolie už s pohľadom na Sognefjord. Pokocháme sa pohľadom a spustíme sa do Viku, kde hneď bez problémov kempujeme a trošku si obzrieme Vik, kde ale dokopy nič nie je.

7. deň – 20 júl – Nórsko

Ráno vstávame a opúšťame Vik, aby sme prešli do Vangsness odkiaľ chodí trajekt, ktorý je opäť prakticky bez čakania a prevezie nás do Dragsviku za asi 20 min. plavby. Týmto začíname našu prehliadku severnej časti Sognefjordu. Pomaly sa vezieme po ceste 55 z ktorej je pre spolujazdca pekný výhľad lebo vodič má plné ruky práce na krivolakej a opäť veľmi úzkej ceste. Konštatujeme, že pohľad na fjord a vysoké skalné masívy, ktoré je obklopujú, je fascinujúci. Pravdupovediac ale v priebehu cesty do Laviku asi iba znalec rozozná, ktorý kopec a zátoka je iný ako ten predtým a ktorý je krajší. My sme to veľmi ani nezistili, takže po určitom čase sa nám to zlieva do jedného obrazu, ktorý ale uznávame, že je veľmi pekný. Z Laviku ideme opäť na trajekt a už len smerom po ceste E39 smerom na Bergen. Cesta po Bergen ubiehala pomerne rýchlo, napriek tomu, že je opäť plná zátačiek, stúpaní a klesaní, samozrejme aj viacero tunelov na nórsky spôsob, pričom jeden asi 2 km nás prekvapil tým, že vôbec nebol osvetlený, aspoň trochu adrenalínu. Príroda v okolí je opäť veľmi pekná a zaujímavá, len my konštatujeme, ako mestskí ľudia, že si nevieme predstaviť žiť v týchto oblastiach. To je ale náš názor. Vedľa Bergenu sa podvečer ubytujeme v peknom *** kempe, ktorý je umiestnený medzi horami pri malom jazierku. Pekné, takže večera, a pôjdeme spať, zajtra chceme vidieť Bergen.

8. deň – 21 júl – Nórsko

Kemp umiestnený vedľa Bergenu má tú výhodu, že už okolo 10 hod. sa nám podarilo prakticky bez problémov zaparkovať v Bergene hneď vedľa rybieho trhu, čo sme pri odchode ocenili lebo už v širšom okolí trhu boli všetky parkovacie miesta obsadené. Absolvovali sme len prehliadku trhu s veľmi širokým sortimentom darov mora, čo je v okolí aj riadne cítiť a hneď vedľa stánkov s rybami je široký výber tradičných nórskych výrobkov, hlavne nórskych svetrov, čapíc, šálov, rukavíc s možnosťou vypísania TaxFree a platbou v rôznych menách. Podarilo sa nám aj niečo kúpiť, v jednom stánku bol Čech, takže výber bol podstatne jednoduchší. Inak mesto sa nám javilo pomerne špinavé. Po tejto skúsenosti sme sa rozhodli vypustiť z nášho plánu Stavanger, takže otáčame smerom po 48 trajektom do Kyinnheradu a ďalej po 551 pomerne zaujímavou cestou s viacerými malými fjordami a plateným 11,1 km tunelom popri prekrásnom vodopáde, ktorý nevieme ako sa volá, opäť do Oddy s opätovnou prehliadkou vodopádu Latefossen, pričom tentoraz sme boli pri ňom poobede a slnko bolo natočené na vodopád, takže fotografovanie a filmovanie bolo super a odtiaľ po E134, kde po asi 70 km odbočujeme na E9 smerom na Kristiansand, kde dostane auto po viackilometrovom pomerne prudkom stúpaní so serpentínami zabrať a potom sa cesta dostane no normálu. Jazda po E9 je po doterajších skúsenostiach úplným oddychom lebo je pomerne rovná i keď je to trochu húsenková dráha, z kopca do kopca a opäť a opäť, do nekonečna. Vynahradí Vám to ale pekná príroda s množstvom jazier vôkol cesty. Prekvapuje nás v porovnaní s inými oblasťami riedka sieť kempov, napriek tomu po asi 50 km na E9 pri Flatelande v peknom kempe dnes končíme.

9. deň – 22 júl – Nórsko

Z Flatelandu vyrážame ráno smerom na Kristiansand po E9, zistili sme, že je to asi kvalitatívne najlepší úsek cesty, ktorý sme v Nórsku absolvovali. Prešli sme popri Byglandsfjorden kde opäť veľké množstvo jazierok Vás nenechá ľahostajnými a je to skutočne zaujímavý úsek cesty. Asi 50 km pred Kristiansandom je cesta lemovaná samostatnými usadlosťami s množstvom pomerne zaujímavých kostolov. Je sa na čo pozerať a kde sa zastaviť, ale my sme tento úsek poňali ako spojovaciu trasu ku trajektu, takže sme ju jednoducho len prešli. Po príchode do Kristiansandu sme sa hneď začali zaujímať o lístky do Hirsthalsu, v Color Line nás vôbec nepotešili, nakoľko lístky sme zohnali až na druhý deň s odchodom večer o 19.15 hod, takže máme pred sebou takmer 30 hodín voľného času v Kristiansande. Z mesta sme dnes nevideli takmer nič lebo sme odišli zohnať kemp, čo sa nám bez problémov podarilo, takže takmer nič nerobíme, len polihujeme a pozeráme dáke filmy.

10. deň – 23 júl – Nórsko

Ráno sa budíme, dnes sa všetkým potrebným ranným činnostiam venujeme veľmi rozvláčne lebo máme času na rozdávanie, takže starostlivo pripravené raňajky, ranná hygiena a opúšťame kemp na prehliadku Kristiansandu. Po príjazde na parkovisku Color Line bez problémov parkujeme samozrejme na platenom parkovisku a odbiehame do centra mesta. Mesto sa nám po čase strávenom v Nórsku nejaví už nijako zaujímavo, čo nás ale trochu prekvapuje je práve nie najčistejšie centrum mesta, inak fajn, nič nás ale neočarilo. Pred jedným hotelom registrujeme nevestu, jediné čo sa vymykalo pravdepodobnej jednotvárnosti tejto časti mesta. Takže zatiahneme autom na prístavné mólo, ľahneme si a počkáme na trajekt. Naloďovanie prebehne bezproblémovo a tešíme sa na útrobia peknej veľkej lode. Vnútri je všetko potrebné na asi viac ako 4 hodiny trvajúcu plavbu, čiže reštaurácie rôznej chute, kaviareň, diskotéka a samozrejme obchody. Vyloďujeme sa už v Dánsku pred polnocou.

11. deň – 24 júl – Dánsko, Nemecko

Po vylodení Hirtshale o polnoci nevidíme žiadnu rozumnú možnosť na spánok, takže nakoľko sme z predchádzajúceho ničnerobenia pomerne oddýchnutí, rozhodujeme sa pokračovať ďalej po kvalitnej diaľnici. Nakoľko cesta po nočnej diaľnici je nezaujímavá a uspávajúca, rozhodujeme sa do rána vyspať sa na parkovisku pred diaľničným hotelom, rýchlo sa ukladáme a spíme do rána. Ráno využívame možnosť dobrých raňajok v hoteli, umyjeme sa a v pohode pokračujeme ďalej do ďalšieho ciela a tým je dnes Legoland. Prehliadku odporúčame v dopoludňajších hodinách, kedy si môžete dosýta a ešte pomerne prázdny park vychutnať a obdivovať veľké množstvo miniatúr častí jednotlivých miest hlavne z Európy vytvorených samozrejme z Lega. U každej stavby je označenie mesta, resp. časti jednotlivého mesta i s informáciou o množstve použitých kúskov Lega na ich výstavbu, samozrejme v miliónoch kusov na každú stavbu. Zvyšná časť parku je obdobou iných zábavných parkov ale s hlavným zameraním na menšie deti a z tohto dôvodu už okolo obeda sa park dosť výrazne zahustil a zaplnil množstvom ľudí s prevahou detí. Nakoľko poobede sa park na náš vkus priveľmi zahustil, tak zdvíhame „kotvy“ a odchádzame. Zvyšok Dánska prechádzame plynulo bez problémov ďalej a v neskorších popoludňajších hodínách sa ubytovávame v Hamburgu vo veľmi príjemnom domáckom kempe vedľa obchodného domu IKEA. Vychutnávame veľmi dobré zariadenia kempu a večer pomerne unavení po ukrátenom spánku z predchádzajúcej noci sa ukľadáme spať.

12. deň – 25 júl – Nemecko, ČR, SR

Ráno po štandartných procedúrach a raňajkách odchádzame z pekného prostredia a prechádzame príjemnými časťami Hamburgu na diaľnicu s dnešným cieľom smerom na Berlín. Po normálnej diaľničnej etape vpadneme rovnými nohami alebo kolesami do hustej premávky na okraji Berlína. Bez problémov zaparkujeme asi 6—8 km od centra mesta, sadáme na metro, resp. U-Bahn a o pár minút vystupujeme na Frichdrichstrasse a to sme asi 5 min. pešo od Reichstagu. Prechádzame popri čulom stavebnom ruchu k Brandenburskej bráne, ja obdivujem od svojej poslednej návštevy Berlína ten stavebný ruch a nebyť Reichstagu, tak by som okolie takmer nespoznal. Mesto žije rušným životom, všade dookola predavači rôznych artefaktov z obdobia komunistického Nemecka, až sa nám to javí už trošku otravné, takže ideme na obed a nakoľko je veľmi teplo, tak sa nám nechce čakať vo veľmi dlhej rade na prehliadku Reichstagu. Po obede sa vraciame k autu a odchádzame opäť vo veľmi hustej premávke už smerom domov cez Drážďany, Prahu a Brno. Cesta ubiehala bez problémov a pomerne plynulo, takže ani sme sa veľmi nenazdali a už sme boli v Čechách a trochu nadávajúc na kvalitu diaľnice Praha – Brno sme sa radi a zdraví vrátili domov.

František Leflér

V: Cestopisy Od: Peter [202 ]