V utorok sme sa vypravili na posledný výlet na Peloponéze, do Olympie. Cesta viedla krásnym vnútrozemím, väčšinou v horách. Našťastie sme nešli karavanom, lebo by sme neprešli a vlastne neviem ako by sme situáciu riešili. V horských serpentínach na pomerne úzkej ceste bola polovica cesty utrhnutá a na zostávajúcej polovici sme mali problém prejsť aj s malým Fiatom 500. Otočenie nebolo možné a cúvanie niekoľko kilometrov v serpentínach, naviac karavanom, by asi bolo dosť náročné. Väčšina cesty v horách nebola širšia ako 4 metre. Cesta bola natoľko krásna, že sme často stáli a kochali sme sa okolitou krajinou plnou rozkvitnutých kvetov. Za prehliadku stojí dedinka Lagkadia, ktorú pokladám za jednu z najkrajších akú som kedy videl. Strávili sme tam hodinu, čo bolo ale dosť veľa, lebo našim cieľom bola Olympia, kde sme dorazili okolo obeda. Prehliadka Olympie bola zaujímavá a stojí za to ju vidieť. Na prvom olympijskom štadióne v Olympii si môže každý aj zabehať. Určite si treba pozrieť aj miesto, kde bol zapálený prvý olympijský oheň a tento sa tam zapaľuje dodnes. Cestu nazad sme si zvolili po časti západného pobrežia Peloponézu, cez Pirgos a Patras. Po ceste sme sa zastavili prezrieť si niekoľko západných pláži. Aj keď ešte nebol čas na kúpanie, stretli sme tam veľa karavanistov, ktorí tam „nadivoko“ kempovali priamo na pláži. Podľa mapy mala byť z Patrasu smerom na Atény diaľnica, bohužiaľ bola iba na mape. V skutočnosti to bola iba široká cesta prvej triedy. Nakoľko sa ale v Grécku jazdí v štyroch pruhoch aj po normálnej ceste, cesta nám ubiehala rýchlo. Teraz by som niečo povedal o jazdení v Grécku. Pomalé autá jazdia maximálne vpravo, čím vznikne v strede dostatok priestoru na predbiehanie aj keď ide niečo v protismere. V Grécku sa takto jazdí bežne a rýchlo som si na to zvykol. Je to zrýchlenie premávky a treba to rešpektovať. Keď som takto videl ísť aj policajtov, bolo jasné, že je to bežný spôsob jazdy. Ďalšou zvláštnosťou je plná čiara, alebo dokonca dvojitá plná čiara – nikto ich nerešpektuje, skrátka pomalé auto sa maximálne posunie ku krajnici a rýchlejšie predbieha bez ohľadu na čiaru v strede cesty. Načo potom je dvojitá čiara v strede cesty, na to som neprišiel. Najmenej raz som takto predbiehal aj policajtov, bez problémov.

V stredu ráno sme vyrazili na cestu do Delphi, ktoré sme kvôli poruche
auta vypustili. Išli sme z Tola cez Patras, cez most nad morským
zálivom. Most je spoplatnený a prejdenie karavanom stálo 10 EUR. Cesta
do Delphi bola cez hory s veľa serpentínami, ale po pomerne dobrej a
širokej ceste. Posledných asi 10 km bolo do strmého kopca, na ktorom sa
Delphi nachádza a všetky zákruty boli cez 180 stupňov, teda
„vracáky“. Stúpanie a pohľady z cesty na more boli krásne. Do Delphi sme
dorazili večer, prenocovali sme „na divoko“. Keďže nebolo čo robiť,
urobili sme si malé párty. Ráno sme sa vybrali na prehliadku pamiatok –
musím povedať že pre mňa to bol krásny zážitok. Delphi ja osobne
pokladám za najkrajšie zo všetkých pamiatok, ktoré som v Grécku videl.

Cesta domov cez Macedónsko, Srbsko a Maďarsko prebehla úplne bez problémov. Po ceste nazad bola veľmi nekvalitná diaľnica v Macedónsku, cez Srbsko bola zase dobrá, presne opačne ako keď sme išli tam. Tankovať sa oplatí v Macedónsku, v Grécku sú pohonné hmoty veľmi drahé. Cena stravy je v Grécku primeraná, za cca 7 EUR sa dá slušne najesť v reštaurácii aj s pitím (jedno pivo, voda, alebo kola). Grécke jedlá – gyros, souvlaki, tatziki, grécky šalát a pod. sú výborné. Káva je pomerne drahá, od 3 do 4,50 EUR a bolo jedno či sme chceli preso, alebo frape (studené napenené Nescafe s ľadom), ktoré mne osobne veľmi chutilo a kúpil som si aj prístroj na jeho výrobu.

Čo sa týka polície, čítal som pred cestou, že sa v Grécku sprísnili cestné kontroly a pokuty sú vysoké, až 700 EUR. Priznám sa, predpisy, hlavne rýchlosť, predbiehanie, jazda bez prilby a podobne som nedodržiaval, niekoľko krát sme prešli okolo hliadky, predbiehal som policajtov na motorke bez prilby, cez dve plné čiary a podobne, nikdy ma nezastavili a žiadnu pokutu som neplatil. Týmto nechcem nikoho nabádať k porušovaniu predpisov, ale píšem iba fakty, ktoré som zažil.

Cesty sú v Grécku väčšinou výborné, iba niektoré horské cesty a cesty v
starých horských dedinách sú úzke. S vyšším obytným autom si je
potrebné dávať pozor na balkóny trčiace až ponad cestu, môže sa potom
stať, že z obytného auta vznikne obytný kabriolet.

Čo dodať na záver? Prešli sme pomerne veľkú časť Grécka a myslím, že
sme videli všetko, čo má v Grécku význam vidieť. Počasie sme mali
vynikajúce, pršať začalo až v Maďarsku po ceste domov. Boli sme aj v
niektorých múzeách, využili sme služby miestnych reštaurácií a ochutnali
sme aj miestne špeciality. Ľudia boli milí, nikde sme nemali žiadne
problémy. Okrem Atén a Delphi bolo všade málo turistov, takže sme sa
nikde netlačili.

V: Cestopisy Od: Peter [202 ]